Dalibor Panuška: Chci zavést nové operační techniky

Pacientům slibuje nejen kvalitní péči, ale také některé nové operační techniky. Co přivede lékaře s tak bohatou pracovní zkušeností do okresní nemocnice?

Doteraz som pracoval vždy v okresní nemocnici, dokonca o niečo menšej ako je ta nemocnica v Uherskom Hradišti. Moja prax je bohatá hlavne preto, že som celý svoj profesný život a mnohokrát aj na úkor osobného života venoval chirurgii. Pokiaľ mnohí moji kolegovia sa dali na politiku, rozne podnikateľské aktivity či další záležitosti, ja som študoval ,,učil sa operovať”, chodil po kongresoch, kurzoch v Europe i USA, sám prezentoval svoju prácu v mnohých prácach a prednáškach. Otázka však znie, ako keby okresná nemocnica bola niečo menej ako iné nemocnice? Myslím, že väčšina lekárov pracuje v okresných, respektive iných menších nemocniciach a mnohí lekári v týchto nemocniciach patria k špičkovým a vyhľadávaným odborníkom.

Jaká pověst nemocnici ve vašich očích provázela před vaším příchodem a jakou ji vidíte teď?

V čase kde som začal rozmýšľať nad účasťou vo výberovom konaní na primára som si zisťoval cez web a niekoľkých slovenských kolegov informácie o nemocnici v Hradišti a boli len dobré. Som tu mesiac a myslím, že tu pracuje veľa skúsených kolegov, nemocnica je veľmi slušne vybavená a poskytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Pre povesť nemocnice je však rozhodujúce, čo si myslia pacienti a nie ja. A aby tá povesť bola dobrá to je úloha nás lekárov, sestier a všetkých pracovníkov nemocnice.

Jistě jste přišel s nějakou vizí, jak, kudy a kam oddělení vést. Shledal jste momenty, se kterými jste velmi spokojen a na které byste rád navázal? A jsou věci nové, které byste rád vytvořil, něco co byste naopak dělal zcela jinak?

Vízia je jedna věc a realita, s ktorou sa postupne zoznamujem druhá. Chcem nájsť určitý kompromis. Nuž čo je dobré? Myslím, že v kolektíve sú prakticky len erudovaní, šikovní kolegovia a medzi mladšími veľmi šikovní a prespektívni lekári. Určite chcem nadviazať najmä na laparoskopickú chirurgiu a ďalej ju rozvíjať. I tu si však viem už teraz predstaviť robiť nejaké věci inak. Podľa mojich zistení niektoré typy operácii sa vytratili z repertoáru našej chirurgie a niektoré výrazne zredukovali. Týka sa to krčových žíl, hemoroidov, endokrinochiurugie - štítnej žlazy, chirurgie ruky. Je potrebné osloviť ambulantných kolegov - chirurgov, endkrinologov, neurologov, praktických lekárov a začať s nimi lepšie spolupracovať. Chcem zaviesť niektoré nové techniky například operaci varixov laser. Technikou ale aj iné. Mnohé z toho závisí aj na financiách a nákupe niektorých nových prístrojov. Nechcem však hovoriť len o operáciach, nakoľko 25 rokov v chirurgii ma naučilo, že naozaj dobrý chirurg rozmýšľa skôr jako pacienta neoperovať, lebo aj tá najmenšia operácia samotná prináša veľa rizík. Navyše operácia jako taká je často oveľa jednoduchšia jako rozhodnutie operovať alebo nie.

Čo je však pre mňa najdôležitejšie je spokojnosť pacienta. Slovo chirurgia pochádza z greckeho chiros-ruky a urgein-pracovať - teda pracovať rukami, mi však liečime aj dušu , a nie vždy dokážeme vyliečiť niekedy len liečiť, a vtedy je náš prístup k pacientovi ešte dôležitejší. Takže chcem hlavne, aby pacienti boli spokojní s operáciou, liečbou i prístupom každého člena kolektívu, nakoľko chirurgia je podľa mňa kolektívna disciplína a všetci sa podieľame na konečnom výsledku.

Jsou nějaké nové trendy ve Vašem oboru, které byste rád uvedl do praxe ve zdejší nemocnice?

Čiastočne o tom hovorím už v predchádzajúcej odpovedi. Určite chcem pracovať na rozširovaní laparoskopickej operatívy. Tiež doba hospitalizácie dokonca aj po takzvaných miniinvazívnych zákrokoch sa mi zdá pomerne dlhá. Dnešné trendy aj celosvetové sú jednoznačné skracovať dobu hospitalizácie. Má to dôvody ekonomické, ale aj väčšina pacientov dnes chce byť čím skôr doma respektive v práci.Viem, o čom hovorím, som aj členom Slovenskej asociácie jednodňovej chirurgie, Europskej spoločnosti endoskopickej chirurgie /EAES/ a najnovšie spolupracujem ako konzultant s americkou Spoločností laparoskopickej chirurgie /SLS/. To sa nechválim, len chcem zdôrazniť, že mnohé z vecí, ktoré chcem robiť inak nie sú len moje nápady a sú už vo svete overené a podložené. Je toho však podstatne viac čo sa dá robiť inak,to by však bolo na dlho.

Je atmosféra na oddělení pro takovou práci příznivá?

Možno že nie ideálna, ja som však optimista a verím že ak sa chce všetko je možné. Určite nájdeme spôsob jako spolu komunikovať.V pozícii vedúceho pracovníka nemôžete očakávať že vyhoviete všetkým, i keď ja by som to určite chcel. Nájdu sa možno aj neprajníci, mna však život naučil správať sa podľa výroku jedného známeho človeka „ak chceš v človeku prebudiť dobro, správaj sa k nemu akoby dobrý už bol“.

Jací jsou zdejší pacienti, jaké je zdejší město a jeho lidé. Jak se Vám a Vaší rodině zde žije?

Pacienti sú jako kdekoľvek na svete, a ja snažím ku každému správať jako keby to bol môj rodič, dieťa, maželka, brat či sestra. Byť pacientom nie je nič príjemné a to či sú „dobrí“ alebo „zlí“ závisí aj od nás. Město i ľudia tu sa mi páčia, deti si zvykly veľmi rýchlo a náš prváčik Timotej nosí zo školy 1* , manželka si už zvyká tiež.

Nakoniec jeden chirurgický vtip…

Pacient po ťažkej operácii oboch rúk sa pýta na vizite chirurga: „Budem vedieť hrať po tejto operácii na klavír?“

„Myslím že áno“

„To je úžasné, ja som doteraz na klavír hrať nevedel.“ Verím že aj naši pacienti budús našou prácou spokojní jako ten vo vtipe.